Špecifická črta Slovenska – náš prezident je ZLOČINEC?

Exkurz do histórie.

V máji 2010 abdikoval prezident Nemecka Horst Kohler kvôli svojmu vyjadreniu, že „Nemecko by malo využiť svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane i k presadzovaniu svojich hospodárskych záujmov“. Žiadny trestný čin – „len“ vyjadrenie.

V marci 2011 odstúpil zo svojej funkcie nemecký minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg. Odstúpil v dôsledku škandálu, ktorý vznikol po tom, ako bol obvinený z plagiátorstva dizertačnej práce. Žiadny trestný čin – „len“ plagiátorstvo.

V februári 2012 odstúpil z funkcie prezident Nemecka Christian Wulff. Wulff čelil podozreniu zo zneužitie funkcie v čase, keď bol premiérom spolkovej krajiny Dolné Sasko (požičal si 500 000 EUR od známeho podnikateľa na kúpu domu).

V apríli 2012 rezignoval z funkcie prezident Maďarska Pál Schmitt. Išlo o podozrenie z plagiátorstva dizertačnej práce. Žiadny trestný čin.

V apríli 2013 minister financií Francúzska Jerome Cahuzac priznal krátenie dane a odstúpil. Novinári zistili, že na tajnom účte v švajčiarskej banke mal minister 600 000 EUR. Trestný čin – krátenie dane.

V decembri 2013 dobrovoľne odstúpili traja ministri tureckej vlády: minister ekonomiky Zafer Caglayan, minister vnútra Muammer Guler a minister ekológie a mestského plánovania Erdogan Bayraktar. Títo úradníci neboli z ničoho obviňovaní, ale rozhodli sa rezignovať nakoľko ich synovia boli zadržaní pre podozrenie z uplácania pri realizácii štátnych tendrov.

V apríli 2016 odstúpil predseda vlády Islandu Sigmundur Gunnlaugsson. Jeho meno a meno jeho manželky figurovalo v dokumentoch právnickej spoločnosti Mossack Fonseca. Opäť žiadny preukázaný trestný čin, napriek tomu dobrovoľne odstúpil.

V júni 2016 po obvinení zo vzatia úplatku odstúpil minister ekonomiky Japonska Akira Amari. Minister síce vysvetlil, že ide o legálny politický dar, napriek tomu prevzal zodpovednosť za to, že financie neboli náležite zaregistrované.

V októbri 2018 odstúpil albánsky námestník ministra školstva Ervin Demo. Bol obvinený z plagiátorstva v publikácii. Žiadny trestný čin.

 

Špecifické Slovensko.

Uviedli sme príklady, pri ktorých existovalo len PODOZRENIE na trestný čin, ak vôbec malo ísť o trestný čin. Dokonca v Albánsku vedel človek prijať zodpovednosť a konať. Na Slovensku je všetko inak.

Firma Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky, spáchala trestný čin krátenia dane zo zisku, čo potvrdzuje aj príslušné policajné uznesenie.

Existuje taká spoločnosť – KTAG, s.r.o. (od 30.11.2004). Jej majiteľmi sú dodnes Andrej Kiska a jeho brat Jaroslav v pomere 50:50. Andrej Kiska bol až do 26.mája 2014 aj konateľom spoločnosti (potom sa stal prezidentom).

Podľa vyjadrenia Daňového úradu Prešov, v dôsledku vykonanej kontroly daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb bolo zistené, že spoločnosť KTAG si neoprávnene zaúčtovala a zahrnula do daňových výdavkov sumu 136 337 EUR, čím si umelo znížila daňovú povinnosť o sumu 27 114 EUR. Tieto zistenia potvrdzuje aj policajné uznesenie, ktoré jasne konštatuje, že sa SKUTOK STAL. Všetky náklady súviseli s prezidentskou kampaňou Andreja Kisku. Nevidím zmysel to tu rozpisovať, policajné uznesenie obsahuje všetky spoločnosti a fyzické osoby, ktorým prezidentova firma hradila faktúry súvisiace s prezidentskou kampaňou.

Uznesenie policajného vyšetrovateľa

Zhrňme si, čo narobil náš prezident, ktorý tak rád moralizuje:

1.) Rozhodol sa kandidovať na prezidenta SR.
2.) Náklady na prezidentskú kampaň hradila firma, vlastnená bratmi Kiskovcami.
3.) V daňovom priznaní za rok 2014 si Kiskovská firma prostredníctvom vyššie uvedených nákladov znížila základ dane, čo znamená, že išlo o pokus okradnúť Slovensko o daň. Andrej Kiska si chcel nechať kampaň zaplatiť občanmi tejto krajiny. Týmto Kiskova firma spáchala daňový trestný čin.
4.) Rovnako Andrej Kiska porušil Zákon o volebnej kampani.

To však nie je všetko. Podľa mediálnych informácií z novembra 2018 si Kiskova firma okrem vyššie uvedeného ešte aj uplatnila nadmerný odpočet DPH na náklady na propagáciu v prezidentskej volebnej kampani. Ide o sumu 146 000 EUR. Keďže náklady boli neoprávnené, neoprávnený je aj odpočet DPH. Preto to momentálne rieši NAKA. Takže podozrenie z ďalšieho daňového zločinu.

A to nehovorím o tom, že podľa Zákona o volebnej kampani, paragraf 5 (pokiaľ berieme do úvahy, že DPH z výdavkov na prezidentskú kampaň predstavuje 146 000 EUR) Kiska značne prekročil limit pre financovanie kampane (500 000 EUR).

Takže Kiska / ním vlastnená spoločnosť má „na rováši“ – jeden preukázaný trestný čin (krátenie dane), minimálne dve porušenia Zákona o volebnej kampani, vyšetrovanie pre podvod s DPH, a kopec klamstiev, keďže tvrdil, že kampaň financoval z vlastného účtu.

Čo ešte musí vyplávať na povrch, aby tento človek prejavil aspoň minimum sebareflexie? Politici, ktorých som uviedol vyššie, rezignovali a pritom mali „na rováši“ oveľa menej, než má moralista Kiska. To by ale slovenský prezident musel mať aspoň nejaký charakter a chrbtovú kosť.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *