Novinári Denníka N: „Je to náš človek, tak o ňom písať nebudeme“

Selektívny výber tém na písanie.

Verili by ste, že aj „objektívni“ novinári Denníka N sa pri výbere tém riadia nasledovným pravidlom: „Je to síce sukin syn, ale je to náš sukin syn“? Ja by som tomu neveril, veď takí moralisti predsa nemôžu konať selektívne pri výbere tém, o ktorých budú písať. V realite je to presne naopak a pokiaľ sa nejaká kauza týka „svojho človeka“, tak ho z toho vynechajú.

Kto je ten „sukin syn“ novinárov Denníka N? Postupne sa k tomu dostaneme.

 

Kauza prideľovania bytov v Bratislave.

Pôvod kauzy siaha do roku 1991, keď bola starostkou Starého Mesta Miloslava Zemková. Po nej sa stal starostom Andrej Ďurkovský (do roku 2002, KDH), ktorého nahradil Peter Čiernik (KDH) a následne sa v roku 2006 starostom stal Andrej Petrek (SDKÚ-DS). Vyše 20.rokov ovládala centrum Bratislavy pravica, hlavne KDH. Najviac bytov bolo pridelených za starostu Ďurkovského (941), Zemková za 3 roky pridelila 661 bytov, vrátane vlastnej osoby, Čiernik 119 a Petrek 37.

Tieto pridelené byty v centre mesta si mohli nájomníci odkúpiť do osobného vlastníctva a tým sa aj mnohí dostali k lukratívnym nehnuteľnostiam za zlomok trhovej ceny.

Keď sa pozriete na zoznam ľudí, ktorým boli pridelené byty v centre Bratislavy, zistíte, že tieto osoby je možné rozdeliť na tri kategórie, ktoré mali tak alebo onak v tom čase blízko k pravicovým stranám. Ide o politikov, hercov a novinárov.

Z politikov, ktorí sa dostali k lacným bytom, môžeme spomenúť Jána Fígeľa (KDH), Luciu Žitňanskú, Petra Kresánka, Ľuba Romana, Alojza Hlinu a podobne. Zaujímaví sú aj novinári, ktorí sa dostali k bytom: Alexej Fulmek, Miloš Luknár, Peter Škorňa, Peter Tóth, Anna Vargová a iní. Z hercov a umelcov to boli napr. Juraj Nvota, Martin Malachovský, Juraj Kukura a podobne.

Médiá sa s kauzou klientelistického prideľovania bytov v Starom Meste vyrovnali veľmi rýchlo. Nebolo to tým, že sa kauza týkala aj viacerých osôb z mediálnej brandže?

 

Nový čas, 20.11.2014.

V novembri 2014 vyšiel v Novom čase článok „ŠKANDÁL u prezidenta: Kiskova pravá ruka dostala 3-izbový byt za 1 694 EUR!.

Ide o člena tímu prezidenta SR Andreja Kisku – Romana Krpelana. Krpelan si v roku 2007 odkúpil od bratislavského magistrátu trojizbový byt v Ružinove za smiešnych 1 694 EUR. V tom čase bol zástupcom šéfredaktora denníka SME.

Krpelan pre Nový čas aj sám túto chybu priznal a údajne „oľutoval“.

 

Reakcia novinárov Denníka N.

Nižšie si môžete prečítať emailovú komunikáciu medzi novinárkou  Monikou Tódovou (zemlova@gmail.com) a jej kolegom z Denníka N – Marekom Chorvatovičom. Monika Tódová v novembri 2014 už pre SME nepracovala (ku koncu októbra podala výpoveď), chystala sa na vznik Denníka N, kde v súčasnosti pôsobí. Marek Chorvatovič v čase inkriminovanej komunikácie ešte pôsobil v SME, dnes je taktiež novinárom Denníka N.

 

Monika Tódová 20.11.2014 ráno o 07:37 posiela emailovú správu Matúšovi Kostolnému (matus.kostolny@gmail.com, pôvodne šéfredaktor SME, dnes šéfredaktor Denníka N). Správa obsahuje samotný článok Nového času, v predmete správy je veta „Je to aj na titulke“. Čiže Monika Tódová tento článok z nejakého dôvodu považovala za dôležitý.

 

O 08:34 posiela Monika Tódová taký istý email, len bez vety v predmete správy, v tom čase novinárovi SME Marekovi Chorvatovičovi (marek.chorvatovic@sme.sk). Ďalšia komunikácia prebieha už len medzi týmito osobami.

 

Chorvatovič na email Tódovej reaguje otázkou „leží niekomu v žalúdku Roman alebo Kiska“? Následne Tódová reaguje, že „vidí za tým Michaliča“ (tu má na mysli Sergeja Michaliča, bývalého poradcu Andreja Kisku). Popritom dodáva, že Krpelan s tým musel rátať, lebo „to nie je OK“. Takže Monika sama priznáva, že to, ako sa Krpelan dostal k bytu nie je v poriadku. Zároveň konštatuje, že sa o neho nebojí, lebo Krpelan sa z toho „určite vyseká“.

 

Na to reaguje Chorvatovič pochvalou Krpelana „však áno, odkomunikoval to vzorne“. Monika zas vyjadruje obavy „čakám či to budú riešiť, prečo sme to nepísali“. A hneď poznamenáva, že „on (Krpelan) už vtedy nebol v SME, keď bol Fígeľov byt. Aspoň tak si pamätám“.

 

Reakcia Moniky Tódovej je úplne zvrátená. Priznáva, že Krpelan pochybil. Priznáva, že SME v tom čase, keď zúrivo písalo o Jánovi Fígeľovi a pridelenom mu byte (2010), zamlčalo fakt, že AJ KRPELAN SA DOSTAL SKORO ZADARMO K BYTU. To či v tom čase bol alebo nebol Krpelan v SME vôbec nie je podstatné! Autorkou článkov o Fígeľovi bola práve Monika Tódová.

Chorvatovič Moniku Tódovú v jej „chorých“ predpokladoch podporil. V svojej odpovedi píše, že „dobre si pamätáš“. A dodáva: „A on bol vtedy súkromná osoba, takže stačilo, že sme písali o Alexejovi“.

 

Toto je ako v zlom sne. Inými slovami, novinár SME (dnes Denník N) tvrdí, že SME vôbec nemuselo o Krpelanovi písať. Nakoľko ten už v tom čase nebol zástupcom šéfredaktora SME, ale bol súkromnou osobou. Čiže ak správne rozumiem tejto zvrátenej logike Chorvatoviča a Tódovej: Krpelan si odkúpil byt v čase, keď bol zástupcom šéfredaktora denníka SME (2007). Denník SME v roku 2010 začal hon na Jána Fígeľa, ale keďže Roman Krpelan bol už pár mesiacov súkromnou osobou, nemusia o tom písať??? Stačí, keď napíšu o Alexejovi? (myslia Fulmeka).

Inými slovami ak sa niekedy dopustíte niečoho, čo sa môže škandalizovať a predtým ste pracovali pre Denník N, nemusíte sa ničoho obávať. O Vás písať nebudú. O Vašom komplicovi áno, ale o Vás nie… .

Darmo, Krpelan je raz Tódovej „sukin syn“. A nielen Tódovej. Ešte sa dozvieme o mnohých osobách, o ktorých  mienkotvorné médiá nezvyknú písať… .

 

Redakcia

 

2 thoughts on “Novinári Denníka N: „Je to náš človek, tak o ňom písať nebudeme“

  1. Novinárske drby ! Koho chcú zakryjú, koho chcú pošpinia. Samozrejme ľudí ovplyvnia a tak vyburcujú národ k nevraživosti. To je hlavná úloha novinárov. Česť vínimkám ! Dúfam, že ešte sú aj normálni novinári,ktorí píšu objektívne. Treba prijať zákon, ktorý by v prípade, že lžou a podvodným písaním ošpinia človeka ,chránil dotknutého. Samozrejme, že novinár by sa musel ospravedlniť, zaplatiť za urážku a samozrejme trestať ich aj odobratím licencie novinára. Inak sa tomu neubránime.
    Jedni novinári píšu tak, druhí to vyvracajú, potom ako sa má obyčajný človek zorientovať. Čomu má veriť, čo je pravda? Končí to asi tak, že neveríme ničomu a nikomu, Stávame sa apatickými voči politike a tým robíme chyby, Zvolíme si ľudí na porotesť a nie preto, aby sa Slovensko pohlo vpred .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *