Na toto sa dá odpovedať dvomi slovami – vnútorné rozbroje. Ako aj následky, či dozvuky ich dvoch tlačových správ, ktoré sa vzťahovali na prezidentské voľby. Vedenie strany máta aj prítomnosť Roberta Mistríka v štábe Čaputovej počas volebnej noci 1.kola prezidentských volieb. Ale hlavný problém je inde.

SaS a prezidentské voľby.

Na začiatku prezidentskej kampane SaS aktívne podporovala kandidáta Roberta Mistríka, ktorému aj prispela na kampaň slušnou čiastkou. V čase, keď začal Mistrík strácať percentá vo volebných prieskumoch, a Čaputová ho začala dobiehať – vydala strana SaS dve tlačové správy, ktoré boli schválené predsedníctvom strany a podpísané priamo Sulíkom. Prvá správa bola vydaná 13.februára 2019 s názvom „Jediný, kto môže poraziť M. Šefčoviča, je R. Mistrík“.

 

Robert Mistrík

Zuzana Čaputová

Správa hovorí o tom, že vyššie predpoklady stať sa prezidentom z dvojice Čaputová – Mistrík, má práve Mistrík. Strana sa pri tomto tvrdení opiera o fakt, že v roku 2009 sa Ivete Radičovej nepodarilo v druhom kole poraziť Ivana Gašparoviča. Inými slovami – „žena nemôže vyhrať“ a preto by sa mala vzdať v prospech Mistríka.

Druhá správa pochádza z 25.februára 2019 a vyšla pod názvom „Mistríkové názory sú blízke väčšine občanov na Slovensku„. Hlavným posolstvom správy je fakt, že Mistrík má vyššie šance uspieť v prezidentských voľbách než Čaputová kvôli nasledovným dôvodom: je to chlap, hlási sa ku kresťanstvu a má zamietavý postoj k adopciám detí.

Cieľom týchto dvoch správ bolo zastaviť znižovanie preferencií Mistríka na úkor Zuzany Čaputovej. Aj za cenu, že SaS poprie liberálne hodnoty, ktoré považuje za „svoje“.

 

Následky konania SaS a sypanie popolu na hlavu.

ALE NEVYŠLO TO. Nevyšlo to hlavne z toho dôvodu, že Mistrík sa vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej. Vzdal sa nie kvôli tomu, že by na neho SaS tlačila. Vzdal sa napriek tomu, že na neho SaS tlačila, aby sa kandidatúry nevzdával. A samozrejme, Mistrík si užil značnú kritiku od SaS za tento svoj krok. A nezabudol na to… .

Podľa zdrojov blízkych strane SaS, v strane sa desia predstavy, že sa Mistrík môže objaviť „inde než v SaS“. Doslova sa spomína aj slovné spojenie „volebná pohroma“ v kontexte toho, že by sa Mistrík mohol stať lídrom Progresívneho Slovenska. Taktiež sa vedenie SaS obáva aj možného budúceho politického projektu súčasného prezidenta Slovenska Andreja Kisku.

 

Lucia Ďuriš Nicholsonová v súčasnosti tvrdí, že považuje komunikáciu SaS vo vzťahu k Čaputovej jednoznačne za chybu. Vie, že reči o tom, ako „žena nebude na Slovensku zvolená za prezidentku“ stranu pripravili o pekné percento voličov. Práve Nicholsonová vystupovala proti vydaniu vyššie uvedených tlačových správ. Taktiež tvrdí, že tí, ktorí sa podpísali pod spomínané tlačové správy (Richard Sulík, Jana Kiššová a Ľubomír Galko, …) by sa nemali hlásiť k prípadnej Čaputovej výhre, lebo to znie pokrytecky a trápne. Nicholsonová taktiež tvrdí, že jediný, kto reálne prispel k Čaputovej výhre je práve Mistrík. Ako veľký problém Nicholsonová vidí, že „SaS je liberálnou stranou a pritom pochybovala o tom, že či si Slovensko dokáže zvoliť ženu za prezidentku, a ešte pritom ženu, ktorá výrazne podporuje LGBT„. Na margo toho, že Mistrík strávil časť volebnej noci vo volebnom štábe Čaputovej, Nicholsonová poznamenáva, že ide o predzvesť toho, že „dôjde aj k tej poslednej kvapke“ – Mistrík bude na kandidátke Progresívneho Slovenska. Spomína, že keď danú tému nadhodila pred M. Poliačikom (bývalým členom SaS a súčasným členom Progresívneho Slovenska), tak „ten reagoval tak tajomne, že sa domnieva, že už je to uvarené“. Podpredsedníčka NR SR volá po tom, aby sa SaS spamätala, nakoľko dopadne biedne nielen v eurovoľbách, ale aj v parlamentných voľbách.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Pochybenie priznáva aj predseda strany SaS Richard Sulík, ktorý súhlasí s Luciou Nicholsonovou a dodáva, že „kopance do Čaputovej boli zbytočné ako olovená tyč„. V apríli má predbežne dohodnutý obed s Robertom Mistríkom, tak vyčkajme na čom sa dohodnú.

Richard Sulík

Člen republikovej rady SaS Pavol Kubiš sa zas domnieva, že „SaS trochu preceňuje Čaputovú“. A dodáva, že ak by sa ona vzdala v prospech Mistríka, tak by bol víťazom teraz on. Katastrofu nerobí ani z možnej absencie Mistríka na kandidátke SaS, akurát len vyzýva, aby to ohlásil ešte pred kongresom SaS, aby mohla strana urobiť príslušné sebareflexné opatrenia k parlamentným voľbám.

Pavol Kubiš

Jana Kiššová považuje odstúpenie Mistríka za to najlepšie, čo mohol urobiť. A konštatuje, že „je škoda, že z neho vlastní robia slabocha a „nefajtera“ síce v saskárskom, ale veľmi širokom okruhu.“ Tvrdí, že sa to dostáva von a už zvonku sa to dostalo aj ku nej. A nevylučuje, že sa to už mohlo dostať aj k Mistríkovi. Súhlasí s Luciou Nicholsonovou v tom, že ak sa Mistrík pridá k niekomu inému, bude to pre SaS obrovská strata.

 

Vyhodnotenie.

Ako vidíme, v strane SaS to vrie. Veď ak sa vedenie nevie zhodnúť v takej kľúčovej otázke, ako sú prezidentské voľby, na čom sa vôbec dokážu zhodnúť? Len pripomínam, že SaS neustále deklaruje, že je pripravená prevziať moc v štáte. Podľa mňa nie je.

Pripomínam, že SaS je strana, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám. Ku ktorým patria aj témy ako sú adopcia detí homosexuálnymi pármi, resp. iné citlivé témy. Nehovorím o transparentnosti. Ale SaS dokáže bez problémov tieto hodnoty poprieť keď ide o vlastný prospech. Potvrdilo sa to v minulosti, potvrdilo sa to aj počas prezidentských volieb. Nestretával sa Richard Sulík s Mariánom Kočnerom hlavne kvôli vlastnému prospechu? Nemyslím tým peniaze, ale informácie. Nekonala teraz SaS opäť prospechársky? Nepoprela pritom hodnoty, ku ktorým sa hlási?

Nerobím si ilúzie o žiadnej inej politickej strane, každá sa vzdá vlastných hodnôt ak pôjde o jej prospech. Pre mňa sa týmto SaS zaradila tiež na tento zoznam.

Richard Sulík má taký zvyk. Každého blogera, ktorý sa nejak (je jedno či kriticky alebo pozitívne) vyjadrí k strane SaS, zvykne pozývať na obed či večeru a poskytovať mu / jej informácie z „prvej ruky“. Neviem, čo mu odpovedajú iní, ja vopred avizujem, že na žiadne stretnutie nepôjdem.

Poskytli sme možnosť vyjadrenia Richardovi Sulíkovi, na náš email nereagoval.

Na záver uvádzame internú komunikáciu strany Sloboda a solidarita, na základe ktorej vznikol predmetný článok.

 

 

Redakcia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *