V niekoľkých článkoch sme písali o tom, kto patrí do okruhu „svojich ľudí“ novinárky Moniky Tódovej. V tomto článku sme sa rozhodli na to pozrieť z iného uhla a pokúsiť sa čitateľom ukázať koho Monika Tódová v obľube nemá. Ak chcete vedieť, kto ju podľa jej vlastných slov „serie“, kto je podľa nej krava, koho bez dôkazov obviňuje, že je platený finančnými skupinami alebo tajnou službou, kto podľa Tódovej slabo píše, tak ste na správnej adrese. Mimo toho sa Vám potvrdí, že táto novinárka je bez absolútnej sebareflexie, a jej vlastné záujmy a ambície sú nadradené všetkému ostatnému. Ponúkame Vám zoznam osôb, ktoré sú z nejakých dôvodov slovenskej investigatívnej „hviezde“ nesympatické.

Marek Vagovič

 

Priznáme sa, že ani nám tento úplatný „investigatívny novinár“ nie je veľmi sympatický. Ale v tomto článku nejde o naše ne/sympatie, ale o sympatie Moniky Tódovej. Tá sa v svojej emailovej správe, ktorú poslala 25.septembra 2014 svojej kamarátke Denise Fulmekovej (manželka riaditeľa vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva aj denník SME). Ide o obdobie, keď už bežali rokovania ohľadom akvizície podielu vo vydavateľstve finančnou skupinou PENTA.

Monika Tódová píše, že „je to neuveriteľné, koľko ľudí má pocit sa teraz vyjadrovať k SME, tie noviny sú ako národný symbol“. Toto vyjadrenie by sa normálne dalo ponímať ako prejav eufórie, keby novinárka Tódová k tomu nepridala ešte poznámku: „Najnovšie ma vytočil Vagovič. Pozri si jeho dnešný blog na Týždni, ak máš chuť… „. Čiže chudák novinár Vagovič sa vyjadril k SME a tým „vytočil“ novinárku Tódovú. Možno len nevedel, že sa to nesmie, keď si to Monika nepraje.

 

Anton Chromík

Podľa komunikácie medzi Monikou Tódovou a niekdajšou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou z 25.1.2015, obe osoby „oblieva hrozba“ pri pomyslení na to, že by tento právnik (známy hlavne ako hovorca občianskej iniciatívy na podporu manželstva a rodiny Aliancia za rodinu) mohol založiť politickú stranu. Považujú Chromíka za hlavného vinníka toho, že padla druhá Dzurindova vláda a veľmi sa obávajú, že by mohol oslabiť iné politické strany ako KDH a OĽANO.

Okrem toho Monika Tódová pohotovo informuje Radičovú o vyjadreniach, ktoré jej poskytol Chromík. Ten by si mal dávať pozor, komu poskytuje informácie. A veľký záujem predstavuje aj informácia, že Radičová sa s novinárkou Tódovou zvykne osobne stretávať a „radiť čo robiť“.

 

Radovan Bránik

Na rozdiel od „diel“ Moniky Tódovej sa nám práca Radovana Bránika páči, články sú zaujímavé a majú hlavu a pätu. A hlavne bloger, novinár, … Bránik je „nad vecou“, snaží sa neťahať do svojich článkov osobné ne/sympatie, čo sa o investigatívnej novinárke povedať nedá. A to nepíšeme o novinárskych cenách, ktoré získal Bránik (foto), kým Tódová mala problém napísať aj svoju diplomovú prácu.

Samozrejme, že novinárka Tódová nemá Bránika rada už len kvôli tomu, že Zuzana Wienk je jej dobrou kamarátkou. Bránik v svojom poslednom článku Fair Play s ručením obmedzeným jasne naznačil istú „averziu“ zo strany Aliancie Fair play a Zuzany Wienk osobne voči jeho osobe. Nie je pritom tajomstvom nielen to, že Zuzana Wienk bola oponentkou diplomovej práce Moniky Tódovej (ktorá nestála za nič), ale aj to, že tieto dve sú mimoriadne dobré kamarátky. Dlhodobo si poskytujú rôzne „služby“, napríklad si stačí pozrieť túto komunikáciu.

Ale späť k Tódovej názoru na Bránika. Ako príklad uvediem dve jej emailové komunikácie z 1.12.2014 s Matúšom Kostolným (člen vedenia Denníka N) a Miroslavom Kernom (novinár Denníka N).

V obidvoch emailoch sa Tódová „sťažuje“ na nízku úroveň článku Radovana Bránika. Tvrdí, že „moc tomu teda nedal“ a že „je to slabé“. Ide o článok „Blogeri proti Lipšicovi“, ktorý sa zaoberal blogermi vystupujúcimi proti Danielovi Lipšicovi. Neviem, čo od článku očakávala Tódová (keďže ona žiadny článok nenapísala), ale podľa nás to bol kvalitný výstup z dielne Radovana. Zistil všetko, čo zistiť mohol a nebál sa s tým ísť von.

 

Tom Nicholson a opäť Marek Vagovič

Myslíme, že Toma Nicholsona netreba zvlášť predstavovať. Každý môže mať na neho akýkoľvek názor, na spôsob jeho písania, či konania. V každom prípade je tento človek v svojej práci expertom. A určite si nezaslúži, aby si o neho obtierala hu.., pardon ústa ani „hviezda“ investigatívy Monika Tódová.

04.marca 2015 rozoslal súčasný riaditeľ vydavateľstva N Press (Denník N) Lukáš Fila email svojim viacerým kolegom. Išlo o návrh avíz na webovú stránku Denníka N.

Všimnite si návrh avíz na štvrtok, 12.marca – ide o tému „Aká veľká je moc oligarchov?“. Toto avízo si všimla aj Monika Tódová a jej reakcia na seba nenechala dlho čakať. Emailová komunikácia prebiehala dvoma vláknami, v jednom si Tódová píše priamo s Filom, v druhom komunikuje so všetkými oslovenými kolegami.

Už jej prvá reakcia dáva vedieť, že okrem nej samej a pár kolegov (združených v médiu Denník N) nemá kto čo o tejto téme hovoriť. Lukáš Fila jej s pobavením odpovedá, že „niekoho zoženieme“. Toto veru napísať nemal.

Monika posiela ďalší email na všetkých oslovených Filom novinárov, apeluje na nich, že prečo takúto tému neriešia sami a že „téma aká veľká je moc oligarchov je téma, z ktorej sme vznikli“?

Inak toto mi pripomína jednu zábavnú pasáž, pochádzajúcu z emailovej komunikácie členov vedenia politickej strany NOVA, ktorá sa týkala finančnej skupiny PENTA a ktorú zverejnil bloger Adam Kemény v článku: „Bez čoho nemôže strana NOVA existovať? No predsa bez PENTY„. A ide o nasledovnú pasáž, ktorú napísal FB „stratég“ politickej strany NOVA Ľudovít Tóth: „Zostáva nám už len Penta a politická korupcia – chvála bohu, že existujú. Kým existujú, máme šancu, no balónik môže kedykoľvek vyfučať. Penta a politická korupcia je super – je to náš pilier, výživa, materské mlieko a manna. Bez nich by sme boli out. Nesmieme ich pustiť, naopak treba tieto témy rozvíjať a držať až do volieb“.

Podobne to formuluje aj Monika Tódová, Denník N vznikol podľa nej kvôli oligarchom. Toto považujem za dosť smutné, keď bez oligarchov by neexistoval aj Denník N. Ono je to samozrejme 100 % pravda, veď financie na fungovanie Denníka N poskytli IT oligarchovia zo spoločnosti ESET. Ale podľa Tódovej sú toto určite tí „správni“ oligarchovia.

Späť ku komunikácii Tódovej, Filu a zvyšku redakcie.

Fila sa snaží Tódovú „ukľudniť“ a zároveň jej vytýka, prečo s týmto návrhom neprišla ona.

Tódová svoj nátlak ďalej stupňuje, a už priamo spúšťa vydieračskú rétoriku, keď tvrdí, že ak do článku prispejú aj Nicholson alebo Vagovič, tak ona k tomu nič písať nebude. Dokonca Nicholsona obviňuje, že nebol schopný „urobiť Gorilu“ a údajne potom „nás osieral kade chodil“. Akosi Monika zabúda, že SME (kde v tom čase táto „hviezda“ investigatívnej žurnalistiky pôsobila) údajným spravodajským spisom „Gorila“ disponovalo už ďaleko predtým, než ho niekto zverejnil na internete.

Ďalší dôvod, prečo neznáša Nicholsona je ten, že „zostal robiť pod Pentou v SME“. Hm, pokiaľ vieme, PENTA vlastní minoritný podiel v Petit Press, tak čo znamená „pod Pentou“?

Radi by sme sa Moniky Tódovej spýtali, či takýmto spôsobom uvažuje aj pri ostatných kolegoch, ktorí ostali robiť v SME „pod Pentou“? Čo taký Matúš Burčík alebo Adam Valček? Nebol náhodou Valček ten, kto Tódovej v apríli 2017 poslal dokumenty z Generálnej prokuratúry alebo Ministerstva vnútra? Ale Valček je opäť „svoj suk.n syn“ Moniky Tódovej.

Prestrelka medzi Filom a Tódovou pokračuje ďalej.

A averzia Tódovej voči Nicholsonovi sa ďalej stupňuje.

Dokonca Toma Nicholsona obviňuje, že to on „posral celú gorilu“ a žiarli, že Fila si vôbec dovolí považovať Nicholsona za investigatívca.

Fila to následne uzaviera tým, že vinu „za gorilu môže hádzať aj neho, či iných novinárov SME“.

K „chorobnej“ žiarlivosti Moniky Tódovej na Nicholsona sa nie je potrebné ďalej vyjadrovať. A rovnako aj k tomu, že rozhodne „nemusí“ ani Vagoviča.

 

Júlia Mikolášiková

Ide o investigatívnu novinárku píšucu pod pseudonymom „Piraňa“. Myslíme si, že Piraňa odvádza ďaleko kvalitnejšiu prácu, než Monika Tódová, ktorej celá investigatívna práca tkvie v prepisovaní policajných uznesení do zrozumiteľnejšieho jazyka. Pritom nelegálnou cestou získaných uznesení. Tým pádom sa ani Tódová nemôže čudovať, ak sa niekto rozhodne nelegálnou cestou získať informácie o nej. Ale späť k Pirani.

Ponúkame čitateľom komunikáciu medzi Monikou Tódovou a jej kolegom Mikušovičom z septembra 2014. Mikušovič sa u Tódovej dotazuje či čítala blog Mikolášikovej. Tódová odpovedá, že „radšej nie, vzhľadom na to, čo je to za kravu“.

 

Dokonca sa snaží kolegovi dohovoriť, aby Mikolášikovú necitoval.

 

Tódová spochybňuje aj to, z čoho Mikolášiková žije a pracuje. Bez dôkazov, len tak. Týmto nám Monika Tódová vnukla myšlienku povenovať sa jej majetkovým pomerom.

A vrchol všetkému nasadzuje tvrdením, že Mikolášikovú platí buď Penta alebo tajná služba (SIS). Opäť bez dôkazov, len tak. Každý kto nekoná podľa Tódovej musí byť platený Pentou alebo tajnou službou? To, že JU platia oligarchovia (a nielen oni), na to zabúda.

 

Monika Tódová by sa mala predovšetkým zamyslieť sama nad sebou a nie okydávať iných. A my jej v tom veľmi radi pomôžeme.

Redakcia

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *