O nekompetentnosti redaktorky Denníka N a o Kočnerovom mobile

Tento článok nie je o vine alebo nevine Mariána Kočnera, netrúfame si toto posudzovať a nakoniec, o tom predsa rozhoduje súd, a my si túto okolnosť na rozdiel od iných “právne podkutých” novinárov, ako aj „právnych hviezd z Harvardu“ plne uvedomujeme. Tento článok je o istých, minimálne, zaujímavých okolnostiach, o ktorých si myslíme, že by čitatelia mali vedieť. A je aj samozrejme ďalším presvedčivým dôkazom o tom, že Monika Tódová je, mäkko povedané, nekompetentná.

Článok Moniky Tódovej a realita

29. mája bol zverejnený článok Moniky Tódovej s názvom “Polícia prelomila Kočnerove šifrované správy: hľadá aj tie, ktoré mali byť stratené”.

Tak ako mnohé iné články, aj tento z dielne pani Tódovej prekvapil. Samozrejme negatívne, a až sme ostali v šoku z toho, ako niekto píše o niečom, čomu vôbec nerozumie. Nakoľko má Monika s problematikou “lámania” elektronických komunikačných kanálov a zverejňovaním jej emailov osobné skúsenosti, človek by čakal, že predtým, než niečo vypustí do sveta, aspoň si fakty overí.

Hneď v úvode článku ma zarazila veta: “Denník N zistil, že vyšetrovateľom sa podarilo prelomiť komunikáciu Mariána Kočnera prostredníctvom šifrovanej aplikácie Threema”. Čo je v tejto vete zarážajúce?

Threema a Kočnerov mobil

Ako už bolo viac krát medializované, Kočner používal mobilný telefón iPhone X. Presne tento mobil, ako aj ďalšie zariadenia odovzdal pôvodne utajený svedok a Kočnerov expriateľ Peter Tóth polícii. K danému faktu sa ešte vrátime.

Takže Kočner mal nainštalovanú aplikáciu Threema v mobilnom telefóne. Do telefónu mala polícia prístup na základe toho, že kód na jeho odomknutie poskytol polícii opäť Peter Tóth.

Ale tým pádom nerozumiem ani najmenej, čo myslí Monika Tódová výrazom, že “polícia prelomila Kočnerove šifrované správy”. Nemusela predsa nič „prelamovať“, pokiaľ disponovala Kočnerovým mobilom a heslom na odomknutie telefónu.

Threema síce ponúka aj možnosť tzv. “Private Chats” (súkromné čety). Ide o komunikáciu s konkrétnym človekom, ktorá je zaheslovaná príslušným PIN kódom. Koľko komunikácií, toľko kódov, alebo je možné samozrejme používať aj stále ten istý kód. Toto však polícia „prelamovať“ nemusela, nakoľko nie je možné využívať možnosť “private chats” na zariadeniach s operačným systémom IOS (vrátane iPhone).

Threema obsahuje aj možnosť využívania tzv. “trezora” (Threema Safe). Prístup k trezoru sa samozrejme hesluje, ale ten neobsahuje žiadnu komunikáciu. Do trezoru sa ukladajú cca. každých 24 hodín zálohy, ktoré obsahujú údaje ako napr. Threema ID, nickname, profilovú fotku, členstvo v skupinách a podobne. Čiže ani toto polícia “prelamovať” nemusela.

Inými slovami, nebolo potrebné “prelamovať” nič na to, aby sa polícia dostala k správam, ktoré obsahovala komunikácia Kočnera prostredníctvom aplikácie Threema. Stačil Kočnerov mobil a heslo na jeho odomknutie (aj keď ani to heslo nie je až tak veľkou prekážkou). O čom to vlastne v článku píše Tódová?

Čo s vymazanými správami?

Pozrime sa na možnosti. Na to, aby sa niekto dostal k Threema správam, ktoré už boli z príslušného telefónu vymazané, je nevyhnutné, aby bola splnená podmienka, že užívateľ telefónu si Threema komunikáciu zálohoval.

Threema záloha sa na zariadeniach IOS (vrátane iPhone) ukladá v šifrovanej podobe na iTunes. A samozrejme užívateľ si ju vie kedykoľvek stiahnuť späť do telefónu. Bez takejto zálohy nie je možné obnovenie vymazaných Threema správ v telefóne. Nepoznám žiadny softvér, ktorý by poskytoval možnosť obnovy správ Threema len z telefónu (bez zálohy). Takže ak polícia disponovala Kočnerovým mobilom, nemusela “prelamovať” nič. Ako obvykle, Monika Tódová tára.

Existuje ešte jedna možnosť, ako sa mohla polícia dostať k Threema správam Kočnera, ale to len v prípade, ak posledný využil možnosť exportu konverzácií ako textového súboru. Následne mohol byť ten textový súbor uložený na externom nosiči a polícia sa k nemu dostala. Prípadne jej ho odovzdal “utajený” svedok. Alebo si užívateľ fotil (robil screenshots) jednotlivé správy a následne sa polícia k tomu dostala.

Toto len potvrdzuje fakt, že články Tódovej treba brať s veľkou rezervou.

 

Lokalizácia Kočnerovho mobilu

V článku Tódovej ma rovnako zaujala veta “doteraz polícia disponovala iba podrobnou lokalizáciou Kočnerovho mobilu”. Zarazila ma z dvoch dôvodov. Tak polícia už dlhodobo disponuje Kočnerovým mobilom a doteraz vedeli iba “lokalizovať”? Pritom tento úkon vedeli spraviť bez mobilu, nakoľko údaje o lokalizácii Kočnerovho mobilu poskytol polícii telekomunikačný operátor. To naozaj polícia nedokázala využiť dané zariadenie sama a musela tak urobiť až zahraničná inštitúcia Europolu?

Vo vyššie uvedenej vete ma ešte zaráža slovné spojenie “podrobná lokalizácia”. Vysvetlím prečo.

Vyšetrovateľ pri určovaní geografickej polohy Kočnerovho telefónu vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol telekomunikačný operátor. Čo to ale znamená?

Nejde tu o presné určenie geografickej polohy mobilného telefónu. Ide o určenie telekomunikačnej bunky, na ktorú sa mobilný telefón prihlásil. Vyšetrovateľ nadobudol dojem, že v istých dňoch a časoch sa Kočner “určite” stretol s obvinenou Alenou Zsuzsovou, lebo ich mobilné telefóny boli v rovnakom čase prihlásené na rovnakej telekomunikačnej bunke. Čiže poloha bola spätne určená “Metódou identifikácie bunky”. V skratke vysvetlím. Mobilný telefón je v sieti identifikovateľný podľa čísla SIM karty. Jednotlivé základňové stanice (bunky) si odovzdávajú účastníkov podľa intenzity ich poľa signálu. To znamená, že je možné určiť bunku, pod ktorú spadá poloha konkrétnej SIM karty v sieti. Zo strany siete poznáme akú veľkú plochu bunka pokrýva, čiže vieme určiť na akom území sa môže nachádzať daný mobilný telefón. Ale nič viac. Keďže telefón sa môže nachádzať kdekoľvek v danej bunke, presnosť tejto metódy určovania polohy závisí od veľkosti územia pokrytia bunkou, a vo veľa prípadoch je veľmi nepresná. To znamená, že ak bolo vyšetrovaním zistené, že v rovnaký čas boli na jednej a tej istej bunke prihlásené dva mobilné telefóny, tak je rovnaká pravdepodobnosť, že ako mohli byť od seba 1 meter, tak mohli byť aj niekoľko desiatok kilometrov. Samozrejme existujú ďalšie metódy ďalšieho spresnenia polohy, tie však použité neboli. Dôvod nepoznáme.

Takže rád by som sa spýtal Moniky Tódovej, o akej PODROBNEJ lokalizácii to hovorí?

Úloha “utajeného” svedka?

Monika Tódová tvrdí, že predtým, než polícia získala mobilný telefón Mariána Kočnera, disponoval ním Peter Tóth. A v tomto sa Monika Tódová skutočne nemýli. Rovnako Monika Tódová tvrdí, že polícia podozrieva Petra Tótha z toho, že časť komunikácie z mobilu mohol vymazať aj on. Toto nevieme potvrdiť, ani vyvrátiť.

Peter Tóth

Ale s určitosťou vieme povedať, že mobil bol používaný aj potom, ako Najvyšší súd SR vzal Mariána Kočnera do väzby. “Niekto” na mobile prijímal (čo je viditeľné v prípade niektorých aplikácií – ktoré signalizujú prečítanie) správy a dokonca aj odpisoval. Skrátka telefón nebol vypnutý.

Otázka znie, kto všetko okrem Tótha v tom čase mal v rukách predmetný telefón. Niektorí novinári už vyslovili predpoklad až presvedčenie, že Marián Kočner nebol jediným človekom, pre koho Peter Tóth pracoval… .

Faktom je, že s mobilným telefónom sa po tom, ako išiel Marián Kočner do väzby po rozhodnutí Najvyššieho súdu, a predtým, než sa dostal do rúk polície, MANIPULOVALO. Na tému, čo sa dá s telefónom všetko za tento čas spraviť, by sme mohli napísať ďalší článok, ale nebudeme čitateľov unavovať čisto technickými záležitosťami.

Avšak technické poznatky a schopnosti Petra Tótha takúto manipuláciu vylučujú. Maximálne na čo sa Tóth zmôže, je vytvorenie hesla pre jeho osobnú gmail schránku, ktoré má dĺžku tak 3-4 riadky a ktoré pozostáva z latinských slov náboženskej pesničky. Alebo na zadanie ako záložného emailu – emailovej adresy jeho manželky. Preto som presvedčený o tom, že niekto mu s tým musel pomáhať. Ale kto a v koho záujme?

Redakcia

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *