Článok spred 3 mesiacov

Pred cca. 3 mesiacmi sme na našej stránke zverejnili článok s názvom „Čo v súčasnosti najviac trápi stranu Sloboda a Solidarita“? V článku sme písali o vnútorných nezhodách tejto politickej strany, o jej pochybeniach či už sa to týkalo prezidentského kandidáta Roberta Mistríka alebo víťazky prezidentských volieb Zuzany Čaputovej. Z článku nám vyšiel finálny záver, že SaS dokáže kedykoľvek kvôli vlastnému prospechu poprieť hodnoty, ku ktorým sa hlási.

V novom článku si ukážeme, že vnútorné rozbroje sa v rámci SaS za posledné mesiace nepodarilo vyriešiť. Dokonca sa začína boj o predsednícku stoličku a predsednícke právomoci.

Gradujúci konflikt pred snemom SaS

Dňa 20.06. rozposlal predseda strany Richard Sulík členskej základni SaS email s predmetom „List predsedu k 12. kongresu, prosím nezverejňovať„.

 

21.júna na Sulíkov email reagoval podpredseda SaS Jozef Rajtár.

 

A teraz si porovnajme tvrdenia predsedu a podpredsedu strany.

 

O eurovoľbách

Richard Sulík odmieta brať výsledok SaS v eurovoľbách ako neúspech (strana získala v Európskom parlamente 2 mandáty). Tvrdí, že pôvodne si strana stanovila ako cieľ dva mandáty a tento cieľ aj naplnila. Predseda strany otvorene píše, že „niektorí v strane, ktorí v kampani prstom nepohli“ prezentujú výsledok strany ako „neúspech“.

Rajtár zas k voľbám do Európskeho parlamentu uvádza, že pôvodným cieľom strany bolo eurovoľby vyhrať. Tvrdí, že splnenie cieľa – 2 mandáty – bola verzia, ktorú sa SaS rozhodla komunikovať smerom von. Rajtár jednoznačne tvrdí, že výsledok strany v eurovoľbách nebol uspokojivý.

O situácii v strane

Sulík otvorene priznáva, že si strana prešla za posledné mesiace množstvom svárov a intríg. Priznáva, že „s klesajúcimi preferenciami sa objavila aj otázka výmeny predsedu“. Zároveň však jednoznačne uvádza, že „debatu o lídrovi považuje za ukončenú až do skončenia jeho riadneho funkčného obdobia v júni 2020“.

Popisuje aj svoje nezhody s podpredsedom strany SaS – Jozefom Rajtárom, ktorý by veľmi rád osekal právomoci predsedu strany a zvýšil tým vlastný vplyv. Sulík tieto snahy odmieta a pripomína, že vďaka svojím kompetenciám zamedzil v roku 2013 „biznis krídlu“ strany zmocniť sa jej. Taktiež pripomína, že nedávno znemožnil hlasovať Republikovej rade, keď mala účelovo hlasovať, aby bolo niektorým funkcionárom zaistené zvoliteľné miesto na kandidátke.

Ďalším sporným bodom medzi Sulíkom a jeho opozíciou je opätovné otázka prijatia bratislavského župana Juraja Drobu za člena SaS. Pripomíname, že Droba pôvodne z SaS odišiel so skupinou okolo Juraja Miškova, následne fungoval v rámci Lipšicovej strany NOVA, odkiaľ sa vrátil k Sulíkovi. Ale členom SaS nie je.

Sulík taktiež konštatuje, že je nevyhnutná konštruktívna spolupráca Republikovej rady a predsedu strany, čo v súčasnosti nie je. Preto ponúka členom na zváženie nasledovné kandidatúry: Luciu Nicholsonovú, Romana Foltína a Branislava Grohlinga.

A čo na to Rajtár? O zmenách stanov, ktoré navrhol práve on sám, tvrdí, že nejde o osekávanie právomocí predsedu. Keď si prečítame pozorne, o čom píše, tak zistíme, že pravdu má Sulík – ide jednoznačne o obmedzenie právomocí predsedu strany. A poslancovi Rajtárovi by som rád odporučil, nech si najprv po sebe prečíta, čo píše do emailu. Je očividná snaha dostať predsedu strany pod väčšiu kontrolu Republikovej rady.

Rajtár sa rovnako postavil aj proti tomu, že si predseda strany dovolil uviesť mená troch osôb, ktoré by volil do Republikovej rady.
K zdrojom konfliktu v strane Rajtár uviedol, že popiera, že by v strane existovali nejaké krídla alebo skupinky, ktoré proti sebe bojujú. Všetku vinu hádže na Sulíka, píše, že predseda si „vykonštruoval nejaký konflikt v strane a z toho pramenia jeho reakcie, ktoré nesú so sebou ďalšie napätie“.

Pod Rajtárovým emailom sú podpísaní Jana Kiššová (podpredsedníčka strany), Ľubomír Galko (podpredseda strany), Natália Bláhová (predsedníčka poslaneckého klubu) a Jozef Rajtár (podpredseda strany).

Záver

Z tejto polemiky predsedu a podpredsedov SaS je očividné, že strana je v kríze a že medzi predsedom a podpredsedami existuje značné napätie. Veď predseda a podpredseda píšu o tom istom, ale diametrálne odlišne.

To, čo tvrdí Rajtár o neexistencii v strane krídel alebo skupín nie je pravda. Už na tejto komunikácii jasne vidíme predsedu strany a jemu lojálne osoby na jednej strane, a skupinu podpredsedov s im lojálnymi osobami na strane druhej.

Čo mňa celkom zaujalo, je aj tvrdenie Sulíka o tom, že v roku 2013 zabránil prevzatiu moci v SaS biznis krídlom. To ale celkom protirečí viacerým tvrdeniam prezentovaným na verejnosti, že „SaS nevisí na šnúrke gatí žiadneho z oligarchov“.

Strana SaS nie je napriek tomu, čo tvrdí Sulík, pripravená prevziať moc v štáte. A čím ďalej, tým je nepripravenejšia. Snem potvrdil silné postavenie predsedu strany, keď za členov Republikovej rady boli zvolení dvaja z troch ním preferovaných kandidátov Roman Foltín a Branislav Grohling. Lucia Ďuriš Nicholsonová však do Republikovej rady zvolená nebola, napriek tomu, že Sulík ju tam chcel mať. Takže súčasný pomer síl v SaS by sa dal definovať ako 1:1 s miernou prevahou skupiny okolo Sulíka.

V každom prípade ale SaS ako strana ľudí, „ťahajúcich za jeden povraz“ už neexistuje.

 

Redakcia

 

1 thought on “Trápenie politickej strany Sloboda a Solidarita

  1. Preceda??? To pobavilo!
    Inak s hodnotenim suhlasim. Kazda strana sporu (kridla) si ohyba skutocnost podla toho, co jej vyhovuje.
    Z toho je vidno, ze preceda a RR spolu uz nevedia vecne spravne komunikovat.
    Takze SaS naozaj ma vnutorny problem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *