O tom, kto riadi Slovensko – Časť I

Boris Kollár – predstaviteľ organizovaného zločinu

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Začíname sériu článkov o tom, kto je kto v novej slovenskej vláde. Neobmedzíme sa len na členov vlády (aj keď najprv sa budeme venovať práve im), veľmi veľa sa dá popísať aj o iných osobách, ktoré sa dostali do parlamentu na kandidátkach politických strán, a tieto strany následne vytvorili koalíciu. Ako avizuje nadpis, v tomto článku sa budeme venovať osobe, ktorá sa stala predsedom parlamentu Slovenska – Borisovi Kollárovi – predsedovi politickej strany SME RODINA.

Boris Kollár

Borisovi Kollárovi sa zvyknú pripomínať jeho mafiánske prepojenia, na čo on vždy reaguje slovami „to, že som z detstva poznal Petra Steinhübela, mám sa za to hanbiť? Z neho pokojne mohol byť výtvarník alebo misionár“. Podobne Kollár zvykne reagovať aj v prípade iných bývalých bossov podsvetia. Skúsme nevnímať to, čo hovorí Kollár (on totiž hovorí veľa a v tomto prípade úplne od veci), ale pozrieť sa na fakty.

Dokumenty tajnej služby federálneho Československa

V materiáloch Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ktoré archivuje Ústav pamäti národa sa nachádzajú záznamy o pašovaní drog. To, že sa archívny dokument s informáciami k osobe Boris Kollár v archíve ÚPN nachádza, potvrdil aj predstaviteľ ústavu. Len pre info, Úrad na ochranu ústavy a demokracie vznikol po zrušení Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a fungoval do roku 1991. To, že v rámci úradu fungovali aj niektorí bývalí zamestnanci ŠtB (ako už naznačoval pri svojej obhajobe Kollár), nerobí dokument ani o trochu menej vierohodným.

V záznamoch sa spomína akým spôsobom „Žaluďova skupina“ pašovala a obchodovala s drogami. Pre upresnenie, prezývku „Žaluď“ používal Peter Steinhübel, jeden z bossov bratislavského podsvetia.

Peter Steinhübel („Žaluď“)

Drogy mali pochádzať z Turecka, pašovali sa v zaváraninových pohároch cez hraničný priechod Jarovce – Kittsee. V dokumente sa ďalej píše, že „bratislavský „vekslák“ Peter Steinhübel zorganizoval prevoz asi 6 kg heroínu, ku ktorému došlo asi pred dvoma týždňami. K vlastnej organizácii prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí).“ Materiál pokračuje ďalej, ale nakoľko o tom písali aj iné médiá, nepovažujeme za potrebné citovať, nakoľko všetko podstatné už napísané bolo.

O tom, že je materiál autentický nie je možné pochybovať, keďže autenticitu potvrdil aj Ústav pamäti národa. K vierohodnosti. Boris Kollár sa dokument snaží spochybňovať tým, že tvrdí, že v organizácii Úrad na ochranu ústavy a demokracie pracovali aj bývalí ŠtBáci. Lenže dokument o Kollárových drogových dobrodružstvách vypracoval npor. Čombor. Ústav pamäti národa ponúka možnosť pozrieť si zoznam príslušníkov ŠtB v roku 1989. Rovnaká možnosť je aj v Čechách. Na zoznamoch žiadny npor. Čombor nie je, čo znamená, že na Úrad na ochranu ústavy a demokracie neprišiel z ŠtB.

Okrem toho npor. Čombor v roku 1990 nemohol predsa vedieť, že „drogový importér“ Boris Kollár bude mať raz ambíciu stať sa predsedom parlamentu. Prečo by mal účelovo vytvárať falošné záznamy o ňom? Veď v tom čase išlo len o „poskoka veksláka Žaluďa“.

Ak prisputíme možnosť, že sa operatívec tajnej služby v roku 1990 mýlil a „omylom“ dal dokopy Borisa Kollára s mafiánmi akými boli Roman Deák a Peter Steinhübel, tak bude lepšie sa pozrieť na obchodný register, ten sa hádam mýliť nebude.

Obchodný register Slovenskej republiky

V auguste 1990 vznikla spoločnosť Apex, spoločnosť s ručením obmedzeným (IČO: 00 682 314). Jej zakladateľmi sa stali Roman Deák, Boris Kollár, Peter Steinhübel a Ing. Milan Špeťko. V tejto spoločnosti pôsobil Boris Kollár do roku 1993.

Je zaujímavé, že spoločnosť Apex sa taktiež spomína v záznamoch Úradu na ochranu ústavy a demokracie (1990). Podľa predmetného záznamu mal Deák riešiť vývoz 20 počítačov na opravu. Pritom sa tieto počítače dostali do republiky nelegálnou cestou a neboli k nim potrebné doklady. Zlegalizované mali byť cez firmu Apex, v ktorej v tom čase figuroval Kollár, Deák a Steinhübel.

Roman Deák patril do zločineckého gangu Eduarda a Róberta Diničovcov. Bol zavraždený v októbri 1999 zločineckou skupinou „sýkorovci“. Z jeho vraždy bol obvinený kontroverzný podnikateľ Marek Trajter.

Peter Steinhübel – bratislavský mafiánsky boss, zastrelený v auguste 1999 v objekte bratislavských Mraziarní.

Je zaujímavé, že Kollár tvrdí, že „no nestihli sme ani začať podnikať, a Peter (Steinhübel) z nej vystúpil“. Je faktom, že od júla 1991 už Steinhübel nebol spoločníkom firmy Apex, v každom prípade však Kollár podnikal až do roku 1993 s „diničovcom“ Deákom.

Ak berieme do úvahy terminológiu Kollára ohľadom toho, že sa „Žaluď“ (Steinhübel) mohol stať „misionárom“ alebo „výtvarníkom“ v roku 1990, tak v roku 1996 už asi také vyhliadky nemal. Napriek tomu Boris Kollár zakladá s Petrom Steinhübelom ďalšiu spoločnosť PRESSBURG Invest spol. s r.o. (IČO: 35 687 819). Firma bola zapísaná do obchodného registra v apríli 1996. V júni 1997 Kollár previedol svoj podiel na Steinhübela. A len podotýkame, že kým v roku 1990 sa o Steinhübelovi dalo hovoriť ako o úspešnom vekslákovi a dovozcovi tvrdých drog na Slovensko, tak v rokoch 1996 – 1997 to bol už mafián najhrubšieho zrna.

Aby toho nebolo málo, Boris Kollár mal prepojenia aj s inými mafiánskymi skupinami. Odporúčame si pozorne pozrieť výpis z obchodného registra na spoločnosť SOLISKO ŠPORT, a.s. (IČO: 35 741 864). Boris Kollár v tejto spoločnosti pôsobil od 10.03.1999 do 18.01.2000. S ním spoločne v tejto firme pôsobili nasledovné osoby:

Martin Findura figuroval vo viacerých spoločnostiach spoločne s príbuznou Ondreja Žembu – Máriou Žembovou (napr. TRIFIT INVEST). S Ondrejom Žembom spoluvlastnil firmu ALTENDORF, s.r.o. V prípade Ondreja Žembu ide o bossa podtatranského podsvetia, umrel v novembri 2019).

František Leflerani tento bratislavský podnikateľ nemal / nemá ďaleko k podsvetiu. Figuroval s Kollárom vo viacerých firmách, prípadne s matkou Borisa Kollára. Napríklad v spoločnosti LOTOS – PAPER‘S s.r.o. figuroval spoločne s Ivom Ružičom a Jozefom Surovčíkom. Ivo Ružič bol / je členom vedenia zločineckej skupiny „Takáčovci“. Čelil niekoľkým pokusom o atentát. V roku 2014 bol políciou stíhaný v kauze „Tiché víno“. Jozef Surovčík patril rovnako medzi bossov „Takáčovcov“. Bol zavraždený v roku 2003.

Ivo Ružič

Františka Leflera spájajú s Borisom Kollárom aj dva prípady „zmiznutých“ osôb, na ktoré sa samozrejme Kollár podľa vlastných vyjadrení už nepamätá. Tu sa odvolám na článok Petra Tótha, na ktorého budú mať čitatelia rôzne názory, ale pokiaľ jeho slovám verí Špecializovaný súd, tak nevidím dôvod, prečo jeho článok nespomenúť. Ide o dva prípady. Citujem:

Boris Kollár bol spoločníkom a konateľom firmy GOIMPEX, s. r. o. Táto spoločnosť bola zase spoluvlastníkom firmy SKI & Co. spol. s r. o, zapísaná do obchodného registra 26. marca 1996; vymazaná 22. novembra 2010. Ďalším spoločníkom SKI & Co. bol istý František Lefler a spolu s Borisom Kollárom boli jej konateľmi až do 23. marca 1997.

Po tomto dátume bol jediným spoločníkom a konateľom firmy SKI & Co. Mirko Binka. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby nebol pán Binka približne 20 rokov nezvestný. Problém spočíva predovšetkým v tom, že biele kone bezprostredne alebo krátko po tom, ako sú na nich prepísané firmy aj s dlhmi, miznú. Presne to sa stalo s Mirkom Binkom a dnes už nikto neverí, že je medzi živými.

V blízkosti Borisa Kollára sa pohyboval ďalší profesionálny biely kôň. Volal sa Michal Hajtman. Bol nastrčený do 15 obchodných spoločností, z toho tri priamo súviseli s predsedom strany Sme rodina: LD & Co., spol. s r. o.; SKI CENTRUM DONOVALY, s r. o.; SNOWTECH, s. r. o.

Je zaujímavé, že spoločníkom firmy LD & Co. boli nielen Boris Kollár a Michal Hajtman, ale aj František Lefler, ktorého už poznáme zo spoločnosti SKI & Co., a teda z príbehu neboráka Binku. LD & Co. mala navyše majetkový podiel vo firme SNOWTECH.

Na prípade Michala Hajtmana je pozoruhodné, že aj on je od konca 90. rokov nezastihnuteľný. Nikto síce nenahlásil jeho nezvestnosť, nebolo začaté pátranie po zmiznutej osobe, nikomu nechýba, ale nie je ho možné nikde nájsť ani sa s ním nijako skontaktovať.

Podľa informácií Ďateľ.sk. bol pán Hajtman vylákaný do zahraničia pod zámienkou dovolenky, z ktorej sa viac nevrátil. Je vysoko pravdepodobné, že rovnako ako mnohé ďalšie biele kone, aj on bol závislý od drog, takže si nebol plne vedomý toho, aké právne dokumenty podpisuje“.

 

Záujem predstavuje aj fakt, že Boris Kollár v predstavenstve spoločnosti SOLISKO ŠPORT nahradil osobu menom Milan Erd. Erd (prezývka „Sližo“) patril do zločineckej skupiny Diničovcov, bol zavraždený v roku 1998. S Borisom Kollárom ho spája aj nasledovná kauza. Diničovci Milan Erd a Jozef Bačík čelili obžalobe z vydierania podnikateľa Martina Suchára. Pod hrozbou znásilnenia manželky a „napichania drog“ dcére Diničovci v období od apríla do mája 1997 mali Suchára obrať o majetok a musel im odovzdať aj motorku Harley Davidson. A teraz tá „pikoška“. Motorka skončila u Borisa Kollára. Ten na súde v roku 2007 ako svedok vypovedal, že si ju kúpil od známeho. Predsedníčka senátu pritom jeho svedectvo vyhodnotila ako neprijateľné, keďže motorka bola na podnikateľa prepísaná priamo Suchárom. Čo znamená, že sa Boris Kollár priamo podieľal na „vypaľovaní“.

Ľubor Jajcaj – člen zločineckej skupiny „Takáčovci“. Je známy predovšetkým z prípadu, ktorý sa uskutočnil v februári 2005 v Petržalke, keď spoločne so svojím synom Martinom fyzicky zaútočili na 26 ročného Michala Horeckého. Podľa obžaloby Horeckého kopali, bili päsťami, udierali mu hlavu o zľadovatelú zem a aj mu po hlave dupali. Obaja muži napadli aj kamaráta Horeckého. Prípad na súde sprevádzali časté odročenia. Verdikt padol až v roku 2018. Martina Jajcaja odsúdil Krajský súd v Bratislave na 13 rokov za vraždu. Jajcaj starší (Ľubor) sa trestu vyhol, nakoľko v roku 2007 umrel na rakovinu. Aj s takýmito ľuďmi podnikal Boris Kollár.

Ľubor Jajcaj

Ide len o časť prepojení Borisa Kollára na organizovaný zločin, v obchodnom registri sa dá toho nájsť ešte ďaleko viac.

Fotky Borisa Kollára s predstaviteľmi podsvetia

Tu niet čo dodať, fotky hovoria samé za seba. Jedine, že kým z vyššie uvedeného očividné, že mal blízko k zločineckej skupine „Diničovci“, k samostatnému bossovi Steinhubelovi a ku skupine Takáčovcov, tak nasledovné fotky ho usvedčujú aj z prepojenia na zločineckú skupinu „Piťovci“.

Boris Kollár, Juraj Ondrejčák („Piťo“),

Tomáš Rajecký

To, čo nedávno z „nepochopiteľného dôvodu zatajili Aktuality.sk

Aktuality.sk 23.01.2020 (pred parlamentnými voľbami) zverejnili článok „Kočnerov autotrezor skrýval aj materiál od elitných policajtov“. Kto chce, nech si prečíta celý článok, v krátkosti to zhrnieme, nakoľko Aktuality.sk nie sú jediným majiteľom tohto dokumentu. Ide o dokument z februára 2008 a pochádza z Úradu boja proti korupcii. Smeroval na Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Išlo o podozrenie z vydierania.

Aktuality.sk podrobne rozpísali o čom bol ten dokument, zatajili ale meno politika, ktorého sa týkal. Dokument informuje o údajných vydieračoch, ktorí mali byť členmi bezpečnostnej služby z okolia jedného zo súčasných politikov. Tieto osoby mali vydierať víťazov speváckej šou Superstar a výhercov v štátnej lotérii Tipos.

Ako sme už písali, Aktuality.sk utajili meno politika, ktoré sa v predmetnom dokumente taktiež nachádza. Nebudeme čitateľov napínať, ide o Borisa Kollára, dokonca sa v dokumente uvádza, že vydierači sa v období 2006 a 2007 premiestňovali na automobile, ktorý bol registrovaný na matku Borisa Kollára – Annu Gogovú. Takže tu máme ďalšiu aféru Kollára! Nie je tých afér nejak veľa?

Na tomto prípade je však zaujímavé aj to, že PREČO Aktuality.sk zverejnili tento článok, a PREČO v tomto čase a PREČO len čiastočne. Ak malo ísť o zverejnenie pravdy, tak prečo neuviesť celé meno politika, ktorý sa tam spomína? Veď v súvislosti s Kočnerom Aktuality.sk nemali problém písať o žiadnom politikovi (alebo skoro o žiadnom? 🙂  ). Ak Aktuality nechceli Kollárovi poškodiť pred voľbami, tak načo je vôbec tento článok?

Z nášho pohľadu sa to veľmi podobá na rukopis istej osoby, ktorá sa už pomerne dlho „točí“ okolo spravodajských služieb, ako aj polície. Táto osoba funguje tak, že vytvorí vidinu „problému“, a potom ho „rieši“. Nie zadarmo samozrejme. Spravodajci, ako aj väčšina policajtov vie veľmi dobre o koho sa jedná, ale sa tejto osoby obávajú. Rovnako to vedia niektorí redaktori Aktuality.sk, ako aj iných médií, ktoré táto osoba nejakým spôsobom kontroluje a ovláda (či už cez peniaze alebo vydieranie). Podľa našich informácií má táto osoba blízko k viacerým politickým stranám, a nie je tomu inak ani v prípade SME RODINA.

Viac zatiaľ písať nejdeme, počkáme si na vymenovanie vlády, ako aj riaditeľov tajných služieb.

V každom prípade, tým, že sa Boris Kollár stal predsedom parlamentu, sa Slovensko zaradilo na úroveň Ruska (90.rokov), ako aj Bulharska (90.rokov), keď predstavitelia organizovaného zločinu prenikli hlboko do štruktúr štátnej moci.

REDAKCIA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *